Typy buniek
Rastlinná bunka
Rastlinná bunka je charakteristická prítomnosťou bunkovej steny, ktorej hlavnou stavebnou látkou je celulóza. Bunková stena chráni bunku pred mechanickým poškodením a vytvára turgor - akési napätie, ktoré dodáva celému rastlinnému organizmu pevnosť a pružnosť. K tomuto javu dopomáhajú vakuoly, ktoré obsahujú osmoticky aktívnu bunkovú šťavu, čoho následkom je nasávanie vody bunkou. Rastlinné bunky nemajú typické lyzozómy, ale sa predpokladá, že práve vakuola je homologická so sekundárnymi lyzozómami živočíšnej bunky. Najtypickejšou organelou rastlinnej bunky sú samozrejme plastidy, a z nich predovšetkým zelené chloroplasty obsahujúce fotosynteticky aktívne pigmenty. Glyoxyzómy sú taktiež špecifické organely rastlinnej bunky. Rastlinným bunkám chýbajú centrioly a glykokalyx na povrchu plazmatickej membrány.
Živočíšna bunka
Živočíšna bunka nie je na rozdiel od rastlinnej obalená bunkovou stenou (hoci niektoré prvoky ju môžu mať), preto nemá turgor a je variabilnejších tvarov. Na povrchu plazmatickej membrány majú mnohé živočíšne bunky vrstvu glykokalyxu. Majú typické lyzozómy a centrioly, ale nemajú glyoxyzómy ani vakuoly. Chýba im fotosyntetický aparát.
Bunka huby
Bunka húb je typická eukaryotická bunka, ktorá má niektoré spoločné znaky s rastlinnou aj živočíšnou ríšou. Mnohé bunky húb majú bunkovú stenu a vakuoly, ktoré sú typickým znakom pre rastlinné bunky. Avšak bunková stena húb obsahuje namiesto celulózy chitín (výnimka oomycéty - celulózová stena), ktorý sa zasa nachádza v bunkách hmyzu, kde plní mechanickú funkciu. Od rastlín však huby odlišuje jeden zásadný znak: bunka huby nikdy neobsahuje plastidy, vyživuje sa teda výlučne ako saprofyt alebo parazit. Zásobnou látkou húb nikdy nie je škrob, ako je to u rastlín, ale glykogén, ktorý je zásobnou látkou živočíšnej bunky.