Nižšie huby
Nižšie huby tvoria voľným okom neviditeľné mikroskopické podhubie. Netvoria plodnice. Patria sem napr. triedy chytrídiomycéty (Chytridiomycetes), oomycéty (Oomycetes), zygomycéty (Zygomycetes) a endomycéty (Endomycetes).
Trieda: Chytrídiomycéty
Chytrídiomycéty (Chytridiomycetes) sú saprofytné huby, ktoré žijú vo vlhkej pôde alebo vo vode. Parazitné druhy napádajú rastliny. Ako jediná trieda húb vytvárajú počas individuálneho vývinu pohyblivé štádiá pomocou bičíkov - zoospóry. Pri ich rozmnožovaní sa stretávame aj s pohlavným procesom.
Do tejto triedy patrí rakovinovec zemiakový (Synchytrium endobioticum), ktorý napáda zemiakové hľuzy.
Trieda: Oomycéty
Oomycéty (Oomycetes) sú príbuzné chytrídiomycétam. To, čo robí túto skupinu húb zaujímavou je fakt, že v bunkovej stene neobsahujú chitín, ale celulózu, polysacharid typický pre bunkovú stenu rastlín. Oomycéty sa považujú za nezelenú vetvu pravekých autotrofných rias, príbuzných s dnešnými žltozelenými riasami (trieda Xantophyceae; pozri Whittakerov systém).
Patrí sem niekoľko veľmi významných patogénov poľnohospodárskych plodín. Fytoftóra zemiaková (Phytophtora infestans) spôsobuje chorobu zemiakov a rajčín. Postihuje najmä listy, na ktorých sa objavujú žltohnedé škvrny. Plazmopara viničová (Peronospora viticola) je nebezpečným, rýchlo sa šíriacim parazitom viniča hroznorodého, ktorá sa prejavuje žltými škvrnami na listoch. Táto choroba viniča sa preniesla do Európy zo Severnej Ameriky koncom 19. storočia. Dodnes sa ju však nepodarilo úspešne zvládnuť.
Trieda: Zygomycéty
Zygomycéty (Zygomycetes) sú saprofytné mikroskopické huby - plesne, ktorých väčšina je pôvodcom hubových ochorení, tzv. mykóz. Pri nepohlavnom rozmnožovaní vytvárajú veľké množstvo spór, ktoré spolu s prachom vyvolávajú alergie. Z výtrusov vyrastajú pohlavne rozlíšené podhubia, a preto môžeme u nich pozorovať pohlavný proces.
Na zle uskladnených potravinách (chlieb, zelenina, ovocie) žije pleseň hlavičkatá (Mucor mucedo). Z jej podhubia sa dvíhajú zvislé nosiče výtrusníc - sporangiofóry zakončené guľatou výtrusnicou - sporangiom. Po dozretí sa jej obsah rozpadne na množstvo výtrusov, ktoré sa vznášajú a zachytávajú sa na rôznych predmetoch, kde za priaznivých podmienok vyklíčia v nové hubové vlákna.
Trieda: Endomycéty
Do triedy endomycét (Endomycetes) patria jednobunkové huby - kvasinky. Rozmnožujú sa pučaním a môžu vytvárať nepravé hubové vlákna, tzv. pseudomycélium. Živia sa saprofyticky i paraziticky.
Význam kvasiniek pre ľudstvo je veľký. Spôsobujú alkoholové kvasenie ovocných štiav, sú zdrojom vitamínových liečiv. Kvasinka pivná (Saccharomyces cerevisiae) sa používa na skvasovanie sladu pri výrobe piva, na výrobu pekárenských kvasníc (droždie je vlastne biomasa kvasinkových buniek), na výrobu liehu a vitamínov zo skupiny B. Nevyskytuje sa vo voľnej prírode, je známa len ako kultivar. Naproti tomu kvasinka vínna (Saccharomycetes cerevisiae var. ellipsoideus) sa vyskytuje aj vo voľnej prírode, napr. na bobuliach hrozna. Je pôvodcom kvasenia ovocných štiav. Ďalší zástupcovia majú význam pri výrobe niektorých druhov syra.
Kvasinky sú vynikajúcim genetickým modelom a boli u nich uskutočnené mnohé objavy aplikovateľné pre všetky eukaryotické organizmy, vrátane človeka.