Bunka
Bunka je najmenšia stavebná a funkčná jednotka všetkých živých organizmov (okrem vírusov, víroidov a vírusoidov, ak sú aj tieto považované za živé organizmy), ktorá má všetky základné vlastnosti života. Autorom tejto definície je český fyziológ Jan Evangelista Purkyně, ktorý ju prvý krát vyslovil v roku 1837 na zjazde nemeckých lekárov a prírodovedcov v Prahe.[1]
Môže byť samostatným organizmom alebo len časťou celku neschopnou samostatného života (napr. nervová bunka). V prvom prípade sa hovorí o jednobunkovom, v druhom o mnohobunkovom organizme.
Bunky rôznych skupín živých organizmov sú veľmi rozmanité z hľadiska veľkosti a stavby, ale niektoré vlastnosti majú spoločné. Vnútorný živý obsah každej bunky (protoplast, protoplazma) je ohraničený dvojitou fosfolipidovou membránou (tzv. cytoplazmatickou alebo bunkovou membránou). Vo vnútri bunky sa nachádza genetický materiál vždy vo forme DNA, na rozdiel od vírusov, ktoré v niektorých prípadoch majú len RNA. Všetky bunky obsahujú tiež ribozómy, malé organely slúžiace na syntézu proteínov (bielkovín).
Môže byť samostatným organizmom alebo len časťou celku neschopnou samostatného života (napr. nervová bunka). V prvom prípade sa hovorí o jednobunkovom, v druhom o mnohobunkovom organizme.
Bunky rôznych skupín živých organizmov sú veľmi rozmanité z hľadiska veľkosti a stavby, ale niektoré vlastnosti majú spoločné. Vnútorný živý obsah každej bunky (protoplast, protoplazma) je ohraničený dvojitou fosfolipidovou membránou (tzv. cytoplazmatickou alebo bunkovou membránou). Vo vnútri bunky sa nachádza genetický materiál vždy vo forme DNA, na rozdiel od vírusov, ktoré v niektorých prípadoch majú len RNA. Všetky bunky obsahujú tiež ribozómy, malé organely slúžiace na syntézu proteínov (bielkovín).