OdporúčameZaložiť web alebo e-shop

Základy biológie

Mendelove pravidlá dedičnosti

Dedičnosti pri voľnej kombinovateľnosti vlôh je označovaná podľa Gregora Johanna Mendela (1822-1884) ako mendelistická dedičnosť. Mendel pri svojich pokusoch s krížením hrachu získaval poznatky, na základe ktorých sformuloval pravidlá dedičnosti:

Pravidlo uniformity a reciprocity. Hybridy generácie F1 získané krížením homozygotných rodičovských foriem sú rovnaké (uniformné), pričom táto genotypová a fenotypová zhoda nie je ovplyvnená smerom kríženia (reciprocita).

Pravidlo štiepenia. Druhá filiálna generácia (F2) už nie je jednotná, ale sa v nej vyskytujú prejavy znakov obidvoch rodičov. Fenotypové a genotypové kategórie sú v konštantných pomeroch. Hybridy môžu byť v uvedených znakoch homozygotné alebo heterozygotné.


Pravidlo o voľnej kombinácii alel. Hybridy sú schopné tvoriť zo svojich vlôh toľko genotypických kombinácií (toľko typov gamét), koľko ich je možných medzi navzájom nezávislými veličinami, pričom všetky druhy gamét sa tvoria s rovnakou pravdepodobnosťou a sú početne rovnako zastúpené.

Podmienky, za ktorých platia Mendelove pravidlá:

  • Gaméta obsahuje len jednu alelu z alelového páru. V zygote musí byť zastúpený každý alelový pár.
  • Východiské rodičovské formy musia byť homozygotné.
  • Vlohy (alely), ktoré podmieňujú jednotlivé sledované znaky, musia ležať v rôznych chromozómoch (autozómoch).
  • Vlohy nesmú byť lokalizované v heterochromozómoch.
  • Znaky a vlastnosti sa nesmú prenášať cytoplazmou.
  • Pre jednotlivé generácie musia byť zabezpečené približne rovnaké konštantné podmienky.
  • Pohlavné gaméty musia byť plnohodnotné a musí byť zabezpečená ich životaschopnosť.


Významným prínosom Mendela bolo objasnenie javu, prečo sa niektoré znaky v jednej generácii strácajú, ale môžu sa objaviť v ďalších generáciách. Dokázal, že gény tvoria materiálnu podstatu dedičnosti a že sa prenášajú po "kvantách", a teda pri vzniku krížencov nedochádza k "zrieďovaniu" vlastnosti. Napr. ružová farba kvetu nie je zriedením červenej farby s bielou ale sa jedná o dve odlišné alely vo vzťahu intermediárnej dedičnosti, ktoré ak sa dostanú do homozygotného stavu, obnoví sa v ďalšej generácii červené sfarbenie.