Genetika
Genetika je náuka o dedičnosti a premenlivosti. Dedičnosťou rozumieme schopnosť organizmu uchovávať súbor dedičných informácií (génov) o najrôznejších fyziologických a morfologických vlastnostiach a schopnosť odovzdávať tento súbor informácií svojim potomkom. Premenlivosťou rozumieme tvarovú a funkčnú rozmanitosť živých organizmov a ich schopnosť reagovať na rôzne podmienky prostredia odlišným spôsobom.
Predmetom genetiky je v prvom rade to, akým spôsobom sú gény prenášané z generácie na generáciu, pričom dôraz sa kladie na fenotyp (pozri nižšie). Molekulárna charakteristika procesov, akými gény kontrolujú vznik a manifestáciu (prejav) znakov, čiastočne sa prelína s molekulárnou biológiou, preto je niekedy štúdium tejto oblasti označované ako molekulárna genetika.
Rozdelenie genetiky
Genetika sa za posledných málo desaťročí od svojho vzniku rozvíjala neuveriteľne rýchlym tempom. V súčastnosti existujú 4 hlavné genetické poddisciplíny, pričom medzi nimi neexistujú ostré hranice:- klasická genetika - sledovanie rozdelenia znakov u potomstva vzniknutého cieľavedomým krížením jedincov, analýza rodokmeňov
- molekulárna genetika - zisťovanie molekulárnej podstaty znaku a funkcie jednotlivých génov
- populačná genetika - sledovanie dedičnosti organizmov v rámci populácie, zisťovanie frekvencie určitých génov v populácii, analýza populačnej subštruktúry
- kvantitatívna genetika - dedičnosť znakov v skupinách organizmov, ktorých prejav je viazaný na viacero génov (výška, hmotnosť) (často sa prelína s populačnou genetikou)
Z iného hľadiska, na základe modelových objektov, možno genetiku rozčleniť na (tiež sa môžu prelínať):
- genetika mikroorganizmov - jednobunkovce, mikroskopické huby (kvasinky, plesne)
- genetika rastlín - jednobunkové riasy (Chlamydomonas), najmä krytosemenné a hospodársky významné rastliny
- genetika živočíchov - hlavne výskum hospodárskych zvierat
- genetika človeka - analýza rodokmeňov a množstvo osobitných metód genetického výskumu človeka
Okrem toho existuje niekoľko genetických poddisciplín, ktoré neviem zaradiť do nijakého systému, napr.:
- cytogenetika - predmetom sú štruktúra, poruchy a kinetika chromozómov, sleduje zmeny karyotypu, aplikuje genetické poznatky na úrovni bunky
- genetická toxikológia (genotoxikológia) - zameriava sa na identifikáciu a klasifikáciou mutagénneho účinku chemických, fyzikálnych a biologických agensov